Brendyho blog

Pred siedmimi dňami ešte takmer nikto nevedel, kto je Ján Kuciak, nikto nevedel, kto je Martina Kušnírová a takmer nikto netušil, kde je Veľká Mača a už vôbec nič o tom, kto tam býva. Tragédia, ktorá sa tam odohrala koncom februrára tohoto roku, toto všetko zmenila. Ale nezmenila len toto. Spôsobila hystériu, ktorá prerástla až takmer do davovej psychózy, a pomaly by človek čakal, že ak má niekto iný názor a nie je „ovca“, tak by ho mali odchytiť, vystaviť na pranier a následne bez súdu zlynčovať, veď predsa nám ZABILI NOVINÁRA!!! To je koniec demokracie, koniec nášho bežného života, koniec spravodlivosti a možno aj koniec Slovenska a sveta, ako sme ich poznali dodnes. A mne v hlave víri hneď niekoľko otázok, na ktoré nemám odpovede.

Nikdy by som si nedovolila tvrdiť, že to nie je tragédia…. a to vo viacerých smeroch. Tragédiou je každá smrť človeka, ktorý príde o život rukou niekoho iného, a je úplne jedno, či to je plánovaná akcia vraha alebo len následok nedbanlivého konania či výsledok nelegálnej činnosti. Výsledkom je predsa vždy smrť… konečná, neodvratná a nespravodlivá. Tiež nezáleží na tom, či niekoho zabilo padajúce lešenie, auto na ceste, zlodej v jeho dome, manžel – tyran alebo frustrovaný človek, ktorý už nenachádza žiadne iné riešenie, pretože systém mu nijako nedokáže pomôcť. A je pritom úplne jedno, či tento človek bol mladý alebo starý, mal vysokú školu alebo neukončil ani základnú školu, či prechádzal cez cestu alebo bol len v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste, či je novinár, politik, mamička na materskej alebo robotník na stavbe. Každá z týchto obetí bola ešte donedávna ČLOVEK – nedokonalý, ale človek. V drvivej väčšine nevinný, niekedy možno aj nápomocný tomu, aby k takejto nešťastnej udalosti došlo. A každý bol niekoho dieťaťom, možno aj niekoho súrodencom, otcom, matkou, starým rodičom, priateľom, kolegom, susedom… Po každom zostali ľudia so žiaľom v srdci.

A preto nepochopím PREČO. Prečo je niekto lepší ako iný? Prečo práve to, že je niekto novinár, stavia jeho smrť niekam na piedestál? Prečo jeho smrť je niečo viac ako smrť kohokoľvek iného? Prečo práve smrť novinára si zaslúži pochody a šialenstvo a denne informácie prezidenta Policajného zboru a aspoň tri tlačovky politikov? V čom je lepší, v čom je viac ako žena, ktorá zomrie pre nedbanlivosť lekárov pri pôrode… v čom je viac ako otec malých detí, ktorý spadne zo zle postaveného lešenia… ako môže byť viac než starenka, ktorá vychovala svoje deti a celý život ťažko pracovala, ale nevie sa ubrániť zlodejovi, ktorý ju zabije pre 2€, lebo viac doma nemá? Možno sa o týchto obetiach dočíta človek niekde v malej správičke v rámci „čiernej kroniky“, mihne sa v televíznych novinách ako príspevok, pretože ľud potrebuje každý deň určitú dávku smrti, vrážd, krádeží a živelných katastôf, pretože tie pozitívne správy nikoho nezaujmú. Ale ešte nikdy som sa nestretla s tým, že by sa niekto (možno okrem príbuzných) domáhal vysvetlenia, vyšetrenia zločinu, že by niekto robil kvôli nim tlačové besedy, smútočné pochody, písal na všetky svetové strany do médií, Európskeho parlamentu alebo bral na zodpovednosť policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a politikov. Veď prečo aj… ide predsa o obyčajných, neznámych ľudí, o incident, ktorý sa proste stáva a je súčasťou nášho života, našej spoločnosti, nášho sveta. Alebo… proste len nie je novinár?

Ďalšie PREČO. Prečo práve za smrť novinára by mali byť braní na zodpovednosť policajti, vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia, politici, sekretárky, asistenti a všetci, čo išli okolo, až po ministrov a predsedu vlády? V čom je taký významný, v čom je ten pes zakopaný? Za jeho smrť je predsa zodpovedný páchateľ, ktorý prišiel do jeho domu so zbraňou v ruke a (pravdepodobne) s úmyslom ho zabiť. Áno, treba to vyšetriť. Áno, treba nájsť motív, páchateľa, zistiť okolnosti, za ktorých k tomu prišlo a dať odpovede (v rámci možností) rodinám týchto mladých ľudí. Áno, treba exemplárne potrestať toho, kto za to môže, aby bol odstrašujúcim príkladom pre toho, kto by chcel ísť v jeho šľapajách a hlavne aby bol dôkazom toho, že táto spoločnosť takéto konanie netolerovala, netoleruje a nikdy tolerovať nebude. Ale zároveň treba nechať priestor vyšetrovateľom, aby mohli robiť svoju prácu, na ktorú sú školení, ktorú robia denne, a nie na nich vyvíjať nátlak. A je jedno, z akej strany. Pretože to nie je nikdy ku prospechu veci. Je priam smiešne si myslieť, že keď niekto odvolá ministra a príde tam niekto iný, konkrétny učiteľ na škole začne lepšie učiť, konkrétny lekár bude vedieť lepšie určiť diagnózu alebo sa konkrétnemu poľnohospodárovi urodí na poli väčší zemiak. Nikto nemôže zodpovedať za konanie konkrétneho človeka. Za svoje konanie je predsa zodpovedný každý sám, ak nie je právne uznaný za nesvojprávneho. Veľmi si prajem, aby sa konečne našiel minister, ktorý by dokázal zabrániť vražde, ktorý by dokázal dotiahnuť policajné štatistiky na čisté nuly a konečne by z tejto krajiny vykorenil všetku kriminalitu a nezákonné konanie. Ale to je len ilúzia pre večných snílkov…

Ale je veľa ďalších PREČO. Prečo je práve táto tragická udalosť takou dôležitou a zaujímavou pre novinárov a politikov, najmä opozičných? Prečo sa snažia nahrádzať kompetentných, prečo sa stavajú do pozície vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov aj katov v jednej osobe? Čím je tento čin pre nich taký zaujímavý, aby sa mu vo veľkom začali venovať? Chcú vyriešiť túto tragédiu? Vo svojom vnútri, vo svojom súkromí predpokladám, že mnohí áno, ale v koži politika určite nie. Inak by nemohli konať to, čo teraz konajú. Prečo majú potrebu vyťahovať stále nové mená, ktoré podľa nich majú s touto tragédiou niečo spoločné? Prečo majú potrebu obviňovať, verejne lynčovať a pranierovať ľudí, ktorí s touto vraždou nemajú pravdepodobne osobne nič spoločné, a previnili sa len tým, že niekedy v minulosti mali svoje firmy, spoznali nejakých ľudí a nedajboh boli ich susedmi alebo sa s nimi stretli niekde na svadbe či oslave. Každý z nás niekoho pozná, každý z nás niekde robil alebo s niekym podnikal, niekomu niečo predal alebo sa s niekym úradne dostal do styku. A určite nikto z nás netušil, že o päť, desať, dvanásť rokov dotyčný niekoho zabije, zrazí s autom, okradne, podvedie, s niekym sa ožení, pôjde na dovolenku s našim známym alebo sa rozhodne vstúpiť do politiky, zamestnať sa na úrade vlády alebo sa venovať žurnalistike. Tak isto, ako nikto z nás nevie, že niekto z našich známych v budúcnosti pôjde na operáciu žlčníka, stratí kľúče alebo napíše kontroverzný blog o tom, že nie je „ovca“. Nikto z nás predsa nemá vešteckú guľu a nedokáže predpovedať budúcnosť. Svoju, moju, našu či vašu. Žiadnu.

PREČO ale politici podporujú už tak vybičované nálady v spoločnosti? Prečo sa snažia zo všetkých síl prilievať olej do ohňa? Prečo beztrestne kriminalizujú ľudí, keď sa im to hodí? Prečo im je niečo také dovolené? Komu to prospieva? A kam sa z toho všetkého vytratili tie velebené nevinné obete, ktoré boli na samom začiatku? Pretože z výrokov (najmä opozičných) politikov nemám pocit, že by im šlo o to, aby bolo učinené spravodlivosti zadosť. Tu ide o niečo úplne iné. Bezcharakterne sa chytili skvelej príležitosti, ako rozbúriť ešte viac vášne u obyvateľstva, ako zabrnkať a rozohrať ešte aspoň nejakú citlivú strunku v ich otrlých dušiach, ako získať politické body, ako sa priživiť na niekoho tragédii. Nie je nič jednoduchšie, ako stavať sa do pozície jediného spravodlivého, jediného nepodplatiteľného, jediného vševediaceho. A pritom nikto, ani oni, ani polícia, ani nikto iný nevie, čo sa v skutočnosti stalo. Vie to len páchateľ… a možno to vedeli krátko pred smrťou jeho obete. A možno ani tie nie. Svojím spôsobom chápem politikov, ktorí sa z toho snažia za každú cenu vycediť aj poslednú kvapku politickej priazne svojich voličov a budúcich možných voličov. Politika bola, je a bude špinavá. Tak ako aj kopanie kanálov. Ale to je na rozdiel od politiky poctivá práca poctivých rúk, z ktorej nikto nikdy nezbohatne.

A PREČO, preboha, má niekto potrebu skresľovať informácie? Jedna vec sú politici, ktorí si všetko upravujú na svoj obraz a vyberajú si z každého koláča len to svoje hrozienko, ktoré im chutí. A je úplne jedno, za ktoré mužstvo kopú, ide len o to, kto z nich bude dravejší a priebojnejší a lepšie klame a zavádza, aby sa dostal k svojmu hrozienku. A keď si ho vybojuje, tak potom podľa potreby tvrdil, že je to hrozienko alebo hovienko… tiež podľa toho, či sa mu to hodí alebo nehodí. Povedzme si pravdu – topiaci sa aj slamky chytá, a dnešná opozícia nemá možno ani inú možnosť, ako postupovať, ak sa chce dostať k najvyšším korytám a k vláde, o ktorú boli „okradnutí“ Smerom, SNS a Mostom už pred dvoma rokmi, keď im v nekresťansky krátkom čase dokázali vyfúknuť ich korýtka a zostaviť vládu. Ale je neskutočným hyenizmom, keď na svoje mocenské boje využíva práve túto udalosť, pretože smrť ľudí má byť mementom a nie žumpou, na ktorú ju zvrhli. Má spájať, a nie vyhrocovať boje dvoch táborov. Má ukázať silu ľudí, ktorí sa spoja nielen v žiali, ale aj v snahe nájsť pravdu.

A mrzí ma, že presne v tomto duchu postupujú nielen politici, od ktorých to človek už tak nejako automaticky očakáva, ale aj novinári. Tí by mali byť práve tou ručičkou na váhach, a napriek tomu, že sa ich to „bytostne“ dotýka, majú ako jediní šancu byť naprosto objektívni, seriózni, spravodliví, pretože majú možnosť byť pri zdroji informácií, ku ktorým sa bežný človek nedostane a ani nemá záujem ich všetky vyhľadávať, pretože je to práve ich práca. Je to ich poslanie, prinášať ostatným informácie o veciach, ktoré sa dejú okolo nás. Poukazovať na zlo, na chyby, na nespravodlivosť. Ale nie riešiť, nie vyšetrovať, nie odsudzovať, ani súdiť. A už vôbec nie prekrúcať pravdu. Pretože presne to spravili hneď na začiatku, keď prišli prvé informácie o tejto strašnej udalosti, keď prezident Policajného zboru zvolal prvú tlačovú besedu k tejto udalosti. Boli tam, všetci, všetci to presne počuli, ale niekde sa im táto informácia vytratila a zmenila na niečo úplne iné. Ja som tú tlačovú besedu videla a pamätám si, ako na nej odznela informácia, že sme ešte nikdy nečelili vražde novinára, ktorá PRAVDEPODOBNE súvisí s jeho investigatívnou novinárskou činnosťou. Neviem, kam sa po ceste do redakcií stratilo to PRAVDEPODOBNE, kto prvý rozhodol, že to je FAKT a žiadne ďalšie možnosti nie sú. A odtiaľ to už bol len kúsok k politikom a ich hrozienkam…

A preto ešte jedno, aj keď určite nie posledné PREČO…. Prečo im to, preboha, všetci žerú? To sme fakt také „ovce“? A komu to vlastne všetko prospieva???