Brendyho blog

… pretože miesto toho, aby sa ľudia spájali, tak sa rozdeľujú. Tí, ktorí sa nechávajú zmanipulovať politikmi, a idú za nimi ako ovce, prehliadajú to, že sú to len politici, ktorí potrebujú nájsť novú cestičku, ako sa dostať k moci, ktorá im bola ulúpená (podľa nich) po posledných parlamentných voľbách, kedy sa už videli vo vláde a mali rozdelené kreslá (a majú ich aj dnes), a oni to ani po dvoch rokoch nepredýchali. Nechávajú sa zmanipulovať ľuďmi, ktorým nejde nijako o dobro krajiny, ale len o svoje vlastné ego, o svoj vlastný prospech, o svoju vlastnú moc. Nechávajú sa zmanipulovať ľuďmi, ktorí miesto riešenia situácie volajú po puči a snažia sa vyvolávať nepokoje, a aj za cenu klamstiev a bonzovania v zahraničí sa nesnažia tejto krajine pomôcť, ale špinia si do vlastného hniezda a zabúdajú, že aj oni sú súčasťou tejto krajiny, tohto národa. Bohužiaľ.

Je mi smutno, že každý má plné ústa múdrych rečí, veľkých vyhlásení, bombastických správ, zistení, odhalení… ale nikoho nezaujíma pravda, pretože inak by miesto organizovania tlačoviek museli podávať trestné oznámenie. Ale to by o nich nikto nepočul, nikto by nevidel ich mediálne výstupy, ktorými pomaly a isto nahrádzajú ľudu kultúru. Miesto toho, aby dali priestor vyšetrovateľom robiť svoju prácu, za ktorú sú platení, na ktorú sú školení, tak na nich vyvíjajú nátlak a očakávajú zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Nikoho nezaujíma skutok ako taký, ani vyšetrenie udalostí, ktoré sa stali. Veď polícii ani prokuratúre tu nikto už neverí. O to sa postarali. Každý sa z toho len snaží vytĺcť kapitál, či už občiansky alebo politický. Ale chápem, že sú medzi nimi aj idealisti, ktorí vidia lepšiu stránku tejto veci a snažia sa za ňou ísť. No ak si niekto myslí, že vyriešenie tejto vraždy a vôbec celej tejto situácie dosiahne na námestí, tak je prinajmenšom naivný. Na námestí sa neodvolávajú ministri, na námestí sa ani nevyšetruje, nesúdi a netrestá. Tak isto ani podpismi pod petície. Vykrikovať, aby niekto odstúpil, je jedna vec. Ale povedzme si pravdu. Kto príde miesto odvolaného ministra? Naozaj niekto verí tomu, že nový minister bude „iný“ a lepší? Existuje medzi politikmi vôbec niekto, kto nemá za ušami? Podľa mňa nie. Sú len takí, o ktorých to vieme, o ktorých si to myslíme a o ktorých to ešte nevieme. Keby verejnosť lustrovala všetkých s rovnakou vervou, ako lustruje napr. Kaliňáka alebo Gašpara, iste by našli na každom niečo. Bohužiaľ.

Je mi smutno aj kvôli tým, čo sa oháňajú ničnehovoriacimi frázami o slušnom Slovensku, lepšom Slovensku. Všetci majú plné ústa slušnosti, ale ja tú slušnosť nejako nevidím. Slušnosť nie je vykrikovanie na námestiach, lebo ma odrazu všetci počúvajú a davová psychóza ma unáša. Slušnosť nie je umelé vytváranie „revolúcie“, pretože revolúcie majú vznikať spontánne z vôle ľudu, nie manipulovaním verejnej mienky politikmi. Slušnosť nie je vypisovanie do zahraničných inštitúcií, ale riešenie si vecí doma. Slušnosť nie je ani bezbrehé očierňovanie ľudí bez dôkazov, a to len preto, lebo (možno) zhodou okolností sa niekomu podarí spojiť dva fakty. Je totiž veľmi jednoduché ľudí obviňovať, ale omnoho ťažšie je takéto obvinenia dokázať, a ešte ťažšie vyvrátiť, a je jedno, či sú tie obvinenia pravdivé alebo nie. Možno ešte jednoduchšie sa vyvracajú tie, ktoré sú pravdivé, než tie „vymyslené“. Bohužiaľ.

A napokon mi je smutno, pretože síce považujem za naozaj pritiahnuté za vlasy, keď si niekto myslí, že toto všetko bolo pripravené vopred. Nemyslím si to, skôr som za to, že toto prišlo niekomu veľmi vhod a bez zaváhania využil situáciu a zneužil obete vo svoj prospech. Pretože inak to proste nedáva zmysel. Ján Kuciak a Martina Kušnírová neboli prvé obete vraždy. Ľudia sa vraždili aj pred nimi… mladí, starí, kresťania aj komunisti, muži aj ženy bez rozdielu. Ale nikto z toho nerobil hrdinstvo, nikto nežiadal za nich vyhlásiť štátny smútok alebo aspoň držať minútu ticha, nikto im nepriniesol kytičku kvetov, nezapálil za nich jedinú sviečku… a o väčšinu z nich nikto ani len nezakopol. Neboli pre nikoho dôležití? Pre rodinu určite áno, a boli z ich straty rovnako zdrvení ako pani Kušnírová. Ale možno o nich len nepočul nikto z politikov. Alebo počul, ale povedal si, že si za to môžu sami. Veď súdiť bez dôkazov je také slovenské. Bohužiaľ.